Ako odraz na hladine jazera,
Svoj vlastný obraz som videl,
Ten strach v srdci ma pevne zviera,
Že život som nežil, že som len bdel.
Len človek človeku dá taký dar,
Len myšlienka zúfalá, myšlienka konci žitia,
Za svojou márnosťou vystrojil som kar,
Už nebudem len hosťom svojho bytia.
Ostal som sám aby na povrch vyšla pravda,
Učím sa znovu chodiť, snívať zatiaľ neviem,
Môj odev sa šklbe na každom rohu azda,
Časom príde viera ako slnko premôže tieň.
Skrz na skrz ma odvaha blaží,
Seba samého minulosť tu tíško vraždím,
Staviam sa na vlastné aj keď to jedno ma ťaží,
Že teba som stratil navždy.